Tehotenstvo a to ostatne

Taaakže, začalo to klasicky. Vzali sme sa - nie preto, že by sme "museli", ale chceli sme - vytvoriť rodinku. Klasickú rodinu - s rovnakými priezviskami. Bábetko sme plánovali už dosť dlho, teda relatívne dlho, keďže pred svadbou sme sa poznali rok aj jeden mesiac. Mňa trosku tlačili do plánovania dieťatka lekári, ktorí už pár rokov pri každej gynekologickej prehliadke vyšomrávali, že čo deti, kedy plánujem a že by som sa mala vzhľadom k mojim zdravotným problémom - vraj anovulačny cyklus - ponáhľať. Takže pár mesiacov pred svadbou som vysadila hormonálnu antikoncepciu. Nič sa nedialo, menzes občas bol, občas nebol. Pohoda, normálny stav, moje telo už neriadili hormóny dodávané umelo a ono nevedelo čo so sebou. Po pár mesiacochmi lekár predpísal Duphaston - liek, ktorý mal mojej maternici pomôcť dať sa trochu dokopy...menzes fungoval, hoci bol akysi slabý. Keď ďalší mesiac meškal, začal mi niekde v hlave strašiť škriatok - čo ak som naozaj tehotná? Bolo to pre mňa príliš krásne, aby som tomu len tak uverila. Takže som sa dosť dlho bránila kúpeniu testu. Stále som manžela presviedčala, že tehotná nemôžem byť - veď všetci lekári tvrdili, aký to bude problém... So zatajeným dychom som si však na internete čítala články o príznakoch tehotenstva. Obzerala som si bradavky, či mi náhodou netmavnú, tak ako to písali v jednom z článkov. Zdalo sa mi že áno, manžel pod mojim vplyvom tiež priznal že sa mu zdajú tmavšie...ale vraj som ho asi zblbla. Cítila som sa stále unavená. Nevládala som sa sústrediť na prácu, cestou domov som zaspávala v autobuse... Stanovili sme si termín, kedy kúpime test. Kúpila som ho cestou z práce, a hnd ako som prišla domov, som ho rozbalila a začala študovať postup. Myslela som si, že si test spravím sama, a nech je výsledok akýkoľvek, kým príde manžel z práce, zmierim a zžijem sa s ním. O 5 minút po mne však dobehol manžel, ktorý ma videl prichádzať domov. Zavrela som sa na WC a urobila všetko, čo mi kázali v návode. Keď som skončila, vyšla som z WC a namierila si to k manželovi, že budeme čakať na výsledok tých pár minút, ako kážu. No urobila som presne 3 kroky, pozrela na test a videla som tam 2 čiarky. Test som položila na stolík, ktorý bol poruke a pozrela som sa na manžela. Ten výraz tváre musel byť čitateľný, pretože on zbledol, chytil sa za hlavu a do toho som ja povedala, že bude tato. Chvíľu sme strávili ticho v objatí a mne tiekli po tvári slzy. Boli to slzy šťastia, slzy chaosu...slzy z obáv z toho, čo to vlastne znamená byť tehotní, čakať dieťatko, stať sa rodičmi...